Strata zraku pre študentku V.Petrovčinovú znamená

03.06.2006 Celý región

Vážne poškodenie zraku alebo strata videnia znamená v živote človeka veľkú zmenu, život tým však nekončí.
Ak sa so stratou zraku už človek narodí, znamená to pre neho od začiatku hľadať
možnosti a spôsoby ako sa pohybovať v tme, ako jesť, písať, čítať, ako
študovať, či ako získať zamestnanie - jednoducho povedané, ako sa integrovať do
spoločnosti. Na tieto činnosti však nemôže stačiť sám. Spočiatku mu pomáha
blízka rodina, neskôr kamaráti, pedagogický kolektív. O svojich
skúsenostiach s nevidiacou študentkou Vierou Petrovčinovou, ktorá sa pred
piatimi rokmi stala študentkou na Katedre hudby Fakulty prírodných a humanitných vied Prešovskej univerzity a v krátkej
minulosti ju úspešne absolvovala, sa v rámci jednodňového seminára pod názvom Vidím srdcom na pôde
Metodicko-pedagogického centra v Prešove (31.5. ) podelili prítomní
pedagógovia. Podujatie, ktoré sa venovalo integrácii nevidiacich študentov do
hudobno-výchovného procesu bolo záverečným seminárom projektu KEGA 3/1030/03. Jeho náplňou sa
stala metodicko-odborná a materiálna príprava akademického študijného
programu pre hudobne nadaného nevidiaceho mladého človeka, študenta Katedry
hudby. V programe zaujímavo participovali
aj hostia, ktorí majú bohaté niekoľkoročné skúsenosti s nevidiacimi
študentmi, či už v hudobnom alebo technickom smere. Úvodný referát patril
doc. PhDr. Ľube Končekovej, PhD. , psychologičke a vedúcej projektu. Ľ. Končeková
upriamila pozornosť prítomných na sieť koordinátorov pre zdravotne postihnutých
študentov v rámci vysokého školstva na Slovensku i na pôde PU.
Vysokoškolskí učitelia v duchu zásad EÚ o rovnakých príležitostiach
a minimálnych štandardoch pre zdravotne postihnutých študentov, ale aj
v súlade s národným programom rozvoja
životných podmienok občanov so ZP vo všetkých oblastiach života, svojou
konkrétnou pomocou napomáhajú zdravotne postihnutým študentom nielen pred
prihlásením sa na vybranú školu, ale aj počas štúdia na zvolenej katedre. (Viac
informácií o práci koordinátorov pre ZP študentov nájdete na webovej
stránke - http://cezap-www.fmph.uniba.sk/koordin/index.html).
Vedúca projektu informovala aj o stave pomôcok a technického
vybavenia pre zdravotne postihnutých študentov na PU, referovala
o konkrétnych skúsenostiach s V. Petrovčinovou, aj predstavila svoju
publikáciu Patopsychológia, ktorá bola súčasťou grantového projektu.
Konkrétne skúsenosti, ktoré sa zakladali na špecifických spôsoboch výučby
(nahrávky prednášok, scanner, PC s hlasovým výstupom atď. ) priniesol vo
svojom príspevku Mgr.art. K. Medňanský, PhD. V reláciách hudobno-teoretických
predmetov priblížil atmosféru početných
konzultácií aj ústne spôsoby skúšania, ktoré V. Petrovčinová využívala.
Špecifiká výučby hlasovej výchovy a klavírnej hry s nevidiacou
študentkou priblížili dva koreferáty PaeDr. M. Polohovej
a gr.art. Ľ. Kistyovej, ktoré sa sústredili na hudobné detaily vo
vypracovaní vybraných opusov z piesňovej a klavírnej literatúry
a taktiež porovnávali Petrovčinovej hudobné aktivity pred začiatkom
a po ukončení štúdia.
O činnosti pražského Konzervatória
a ladičskej škole Jana Deyla (nesie meno významného českého očného
lekára), ktorá má cca. storočnú
existenciu a je určená výhradne pre nevidiacich hudobníkov, prišla
oboznámiť prítomných muzikologička PhDr. M. Kozinová.
Priblížila nielen poslanie školy a jej starostlivosť o zrakovo
postihnutých študentov, ale aj ich výsledky v podobe diplomových prác a podčiarkla
náročnosť štúdia, ktoré pozostáva vo zvládnutí Braillovho notopisu
(písmená a značky), oveľa náročnejšieho ako Braillovho písma.

Svet
technologických riešení a služieb pre ZP študentov z Katedry
prístrojového a biomedicínskeho inžinierstva Strojníckej fakulty Technickej
univerzity v Košiciach v podobe pomôcok (My Voice, tepelná reliéfna
tlač a pod. ) priblížil prof. Ing. D. Šimšík, PhD. , ktorý podotkol, že ťažšie
získané vedomosti nevidiacich študentov sú veľakrát väčšie ako u zdravých
poslucháčov. K téme vyučovania hudby sa vrátila vo svojom príspevku Mgr. Klaudia
Szitáriová zo ZŠ pre nevidiacich v Levoči, ktorá sa venuje malým deťom. Vo
svojom príspevku, založenom na konkrétnych skúsenostiach referovala prítomných
o úbytku žiakov v tejto špecializovanej škole. O spôsobe
a metódach ako si sluchovo i verbálne osvojiť hudbu, referoval jej
nevidiaci kolega Peter Kolesár. V diskusii vystúpili aj zástupcovia
Krajského strediska Únie nevidiacich a slabozrakých z Prešova a z Košíc.
Renáta Kočišová
 

Vyberte región